reklama

Veľký sen L. L. Zamenhofa

L. L. Zamehofa všetci poznajú ako „autora“ medzinárodného jazyka esperanto. Pre neho samotného však jazyk veľa neznamenal. Bol to iba jeden z nástrojov, jedna z ciest, ako dosiahnuť to, čomu obetoval celý svoj život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obálka knihy, ktorá prostredníctvom Zamenhofovej korešpondencie mapuje vývoj deklarácie homaranizmu.
Obálka knihy, ktorá prostredníctvom Zamenhofovej korešpondencie mapuje vývoj deklarácie homaranizmu.  (zdroj: Autorom obrázku použitého na obálke je Zbigniew Tomanek)

Jeho skutočný životný cieľ formuloval v zásadách homaranizmu. Čo to je? Odpoveď nájdeme už v názve. Vznikol skladaním slov, typickým pre esperanto. Základom je slovo „hom-“, čo znamená človek. Pomocou prípony „-ar-“, ktorá zo skupiny niečoho vytvára nový celok, vzniká slovo ľudstvo. Prípona „-an-“ vyčleňuje jednotlivca, člena, príslušníka skupiny alebo národa.

Načo ten oblúk cez ľudstvo, prečo začať od človeka, aby sme sa zase vrátili zase len k členovi ľudstva, teda človeku? A predsa je tu podstatný rozdiel v tom, ako vnímame iných ľudí. Vinie sa ako zlatá niť celým Zamenhofovým životom. Už v pravdivej legende o vzniku esperanta sa hovorí o nepriateľstve medzi Poliakmi, Rusmi, Nemcami a Židmi v mestečku Bialystok a malom chlapcovi, ktorý im chcel pomôcť porozumieť si.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V otváracom prejave na prvom svetovom esperantskom stretnutí Zamenhof hovorí, že „sa stretli nie Rusi s Poliakmi, nie Angličania s Francúzmi, ale ľudia s ľuďmi.“ Esperantská hymna spomína ľudskú rodinu a pád múrov medzi ľuďmi. A úplne jednoznačne to Zamehof definoval v prvom bode deklarácie homaranizmu: „Som človek, a na celé ľudstvo sa pozerám ako na jednu rodinu; rozdelenosť ľudstva na vzájomne nepriateľské národy a náboženské skupiny považujem za jedno z najväčších nešťastí, ktoré musí skôr alebo neskôr zmiznúť a ktorého odstránenie sa snažím urýchliť zo všetkých síl.“

V šiestom bode dodáva: „Som si vedomý, že vzájomná nenávisť medzi ľuďmi neprestane, až kým si ľudia nezvyknú meno človek stavať vyššie ako meno národa, a že výraz ľud je príliš neurčitý, neraz dáva príčinu k národnému šovinizmu, hádkam a zneužívaniu a často v nenávisti rozdeľuje synov a dcéry tej istej krajiny alebo dokonca toho istého národa; z tohoto dôvodu na otázku, za príslušníka ktorého ľudu sa považujem, odpovedám: patrím k ľudstvu; len ak sa ma zvlášť opýtajú na môj štát, región, jazyk, pôvod alebo náboženstvo, dám na to presnú odpoveď.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si v štvanici, nazývanej aj sviatkom rodiny, pokoja a lásky, nájdeme kúsok času, mohli by sme pouvažovať nad homaranským desatorom. Uvedomiť si, že sme predovšetkým ľudia, a až potom Američania alebo Rusi, dúhoví alebo tradiční, modrí alebo červení. Verím tomu, že keby sa veľký Zamenhofov sen naplnil, bol by svet pre človeka oveľa lepším miestom na život.

Rastislav Šarišský

Rastislav Šarišský

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som fanúšik a používateľ esperanta. O tom, ako s dá tento jazyk využiť, sa môžete dozvedieť vo filme Esperanto je ... Zoznam autorových rubrík:  Eurovoľby 2009Esperanto a anglicky hovoriaciStrana bláznovÚvahySprávy z EsperantskaNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu