Menej informovaní spluobčania privítali zrušenie Úradu pre štátnu službu ako krok na zníženie byrokracie. Uverili klamstvu. Pravda je taká, že príčinou byrokracie nie sú úradníci, ale právny bordel tvorený naším zákonozradným orgánom. Kopy zložitých formulárov a neochota úradníkov sú len dôsledkom snahy spracovať všetky nezmyselné povinnosti, ktoré vyžadujú zákony.
Poslanci robia fušerskú robotu, šijú horúcou ihlou a plátajú piate cez deviate. Keby im skutočne išlo o zníženie byrokracie, vyškrtali by zo zákonov všetko, čo nestojí za tie komplikácie. Ale to by šli sami proti sebe. Odkiaľ by potom zobrali dostatok teplých miest pre svojich stúpencov? Plai vedel čo hovoril. Preto bol zrušený úrad. Čo bolo dobré, to zanikne a zbytočné byrokratické úkony prejdú na ministerstvo práce. Úradníci sa stanú bezbrannými bábkami v politických pozičných hrách.
Prídu voľby a „naši volení zástupcovia“ sa ako stredovekí vyberači daní rozbehnú po krajine, aby si vybrali svoj podiel. V najväčšej slovenskej reality show budú šíriť billbordové šialenstvo. A my, ako poslušní poddaní, im odovzdáme svoj hlas. Malý námet na zamyslenie: odkiaľ strany berú milióny na predvolebnú kampaň? Čo za to chcú sponzori? Čie záujmy potom zastupuje parlament?
Čo teda môžeme urobiť? Môžeme ísť voliť, aj keď veľmi na výber nemáme. Môžeme voliť strany, v ktorých nie je ani jedna bilbordová tvár z parlamentu, aj keď budú kúpené rovnako ako tie parlamentné. Môžeme voliť ľudí z konca kandidátky, aj keď možno preferenčné hlasy nebudú stačiť na zvoliteľné miesta. Môžeme im povyťahovať esá z rukávov a zamiešať kartami, môžeme im dať signál, že sme hráčom, s ktorým musia rátať. Môžeme im dokázať, že nie sme až také teľatá, ako si myslia. Aj keď nás o veľa práv okradli, právo voliť niekoho iného je stále v naších rukách.
