Žijeme v dobrom svete

Autor: Rastislav Šarišský | 9.8.2016 o 12:10 | (upravené 10.8.2016 o 14:25) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  2043x

Jednou z najväčších hrozieb súčasnosti je ilúzia zlého sveta. Zlé veci vnímame intenzívnejšie, ako dobré. Pomáha nám to vyhnúť sa problémom a uspieť. Občas by sme sa však mali na vec pozrieť z nadhľadu, a vychutnať si to dobré.

Všimli ste si, ako rýchlo si zvykáme na zázraky? Len sa pozrite okolo seba. Stačí ťuknúť na vypínač, a je svetlo. Cestu do susedného mesta, ktorá kedysi trvala celý deň, dnes zvládneme za pol hodiny. Jedlo stačí vložiť do kúzelnej skrinky, tá urobí cink, a jedlo je teplé. Na dobré sa však zvyká ľahko, akoby to tu bolo odjakživa, a my sme na to mali neodškriepiteľný nárok. A ešte nato nadávame.

Zlé veci, najmä tie, ktoré sa len môžu stať, vnímame veľmi silno. Evolučný psychológ by povedal, že je lepšie vyľakať sa leva, ktorý v tieni nie je, ako sa nechať zožrať. Kto ráta s najhorším scenárom, dotiahneme to skôr do úspešného konca. Len si musíme dať pozor, aby sme neskončili ako blázni z Dobšinského rozprávky: „… budete mať už potom aj dieťa, ak to dostane sa voliak sem do komory pod tú sekeru, potrasie rebrík a tá sekera odpadne nebožiatku na hlavu a zabije ho.“

Zvlášť nebezpečné je to v informačnej dobe. Keď nás média a naša myseľ zavaľujú skutočnými aj možnými hrôzami, a usilovne prehliadajú príjemné, čím sme obklopení, ľahko môžeme podľahnúť sebaklamu, že svet sa rúti do záhuby. Začneme pociťovať potrebu búrať systém. Uveríme populistom ako  Nigel Farage autobus kampane, ktorý priviedol Britániu k brexitu, potom priznal sa ukázalo, že klamal, podvádzal, a nevie, ako pokračovať. Dokonca si demokraticky môžeme zvoliť svojho Hitlera, ako „spásu“. Najokatejším príkladom bláznovej sekery je strach z terorizmu a utečencov.

Aby sme jasnejšie videli, ako dobre sa máme, skúsme sa na súčasnosť pozrieť očami človeka z minulosti. Žil kedysi jeden pán Malthus, ktorý veril, že populácia bude rásť oveľa rýchlejšie ako produkcia jedla. A tak vraj príde chvíľa, keď nás už planéta nebude schopná živiť a prídu vojny o chlieb. Ak by sme mu povedali, že nás bude 7 miliárd, považoval by nás za nebezpečných šialencov.

A pritom nebol tak ďaleko od pravdy. Keby sme používali odrody a poľnohospodárske metódy zo začiatku 20. storočia, už by sme sa boju o jedlo nevyhli. V minulosti sa však produkcia potravín výrazne zlepšili. Nie raz, veľakrát. Zaslúžili sa o to vynaliezaví ľudia, ktorých mená si, na rozdiel od diktátorov a masových vrahov, nepamätáme. Jedným z nich je Norman Borlaug, ktorý krížením vytvoril nový druh pšenice. Vďaka tejto odrode sa v čase, keď Indii a Pakistanu prorokovali hladomor, tieto krajiny nie len stali potravinovo sebestačné, ale začali pšenicu aj exportovať. Aj vďaka tejto odrode dnes podľa odhadov dokážeme uživiť 22 miliárd ľudí.

Aj v iných oblastiach sme dosiahli neuveriteľné zlepšenie. Znížila sa úmrtnosť detí, narástla dĺžka zdravého života, oveľa menej ľudí hladuje, klesá podiel chudoby… Pôsobivo to dokumentujú grafy Hansa Roslinga. Za pozretie stoja všetky jeho prednášky na TEDx, začať môžete najlepšími štatistikami, aké ste kedy videli.

Históriu zlepšovanie sveta, od pästného klinu po súčasnosť, mapuje Matt Ridley v 380 stranovej knihe Racionální optimista. Vypočítava tiež predpovede katastrof, ktoré sa v budúcnosti ukázali byť rovnako pochabé, ako strach zo sekery v Dobšinského rozprávke.

Vo facebookovej skupine Predstav si LEPŠIU budúcnosť zdieľame informácie, ktoré nám pripomínajú, ako sa svet mení k lepšiemu. Budeme radi, ak sa pridáte.

Nájdime konečne odvahu a pozrime sa pravde do očí:
Žijeme v dobrom svete a budúcnosť bude ešte lepšia. Berme to ako fakt.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?