reklama

Esperanto je vecou fair play

Angličtina je najrozšírenejším medzinárodným jazykom napriek tomu, že sa na to svojimi vlastnosťami neveľmi hodí. Nedostatok informácií o alternatívach vedie k tomu, že je považovaná za najlepšie, alebo dokonca jediné možné riešenie. Pokúsim sa načrtnúť, prečo má esperanto na medzinárodnú komunkáciu (nielen v EÚ) oveľa lepšie predoklady.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)

Upozornenie 1: Esperanto, o ktorom bude reč, by sa nemalo zamieňať s (umelým) projektom L. L. Zamenhofa. Dnešné esperanto, ktoré vzniklo z tohto projektu, má za sebou viac ako sto rokov prirodzeného vývoja vo vlastnom kultúrno-spoločenskom prostredí a disponuje rozsiahlou a stále sa rozrastajúcou terminológiou vo všetkých technických a vedeckých oblastiach.

Upozornenie 2: Svet nie je čierno-biely. Úspech jedného jazyka nemusí byť pohromou pre iný. Za istých okolností môže byť silný spoločný jazyk oporou pre ostatné jazyky (viď „Nástroj mnohojazyčnosti“ nižšie). Ak by sa esperanto presadilo, angličtina by na tom nesporne stratila. Táto zmena by sa však neodohrala zo dňa na deň a aj potom by angličtina ostala silným jazykom silných národov, malo by cenu učiť sa ju a prekladať z/do nej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Esperanto je (východiská):

  • jednoduché. Dokonca niekoľkonásobne jednoduchšie ako angličtina.

  • spravodlivé. Umožňuje komunikovať ako rovný s rovným. Námaha a investície do zvládnutia jazyka sú rozdelené (viac-menej) rovnomerne.

  • slobodné. Všetci majú rovnaké právo používať, rozširovať a rozvíjať ho.

  • ohybnejšie. V esperante zriedkavo narazíte na problém „takto sa to nehovorí“. Jednoduché a pravidelné základy vytvárajú väčšiu slobodu pri vyjadrovaní.

Prínosy esperanta ako medzinárodného jazyka:

1. Právo na medzinárodný jazyk
Koľkí z nás sa márne pokúšali naučiť cudzí jazyk? Koľkí z nás dokážu sotva vykoktať pár fráz? Myslím si, že väčšina. Prečo stále trváme na náročnejších jazykoch? Esperanto už teraz umožňuje státisícom ľudí v medzinárodnom prostredí slobodnejšie a bohatšie vyjadrovať svoje pocity, názory a postoje.

2. Uspokojenie ľudskej potreby
Hlad po angličtine a šírenie mýtov „English is easy“ a „Po anglicky sa dohovoríš všade“ len dokazujú narastajúcu potrebu po jednoduchom spoločnom jazyku. Esperanto sa na to výborne hodí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Neničme žiakom detstvo
Objavujú sa návrhy, aby sa angličtina učila v každom ročníku základnej školy. Už teraz sú však žiaci učivom zahltení. Niekoľkonásobne jednoduchšie esperanto vyžaduje niekoľkonásobne menej času. Podľa môjho odhadu na zvládnutie rovnakej úrovne, na akú je v angličtine potrebných osem rokov, stačia v esperante dva. Teda menej, než jazykom venujeme dnes.

4. Nástroj mnohojazyčnosti
Čo s časom, ktoré by učenie esperanta ušetrilo? To je priestor pre základy iných jazykov. Esperanto by navyše uspokojovalo potrebu dohovoriť sa všade, ďalším jazykom by teda mohol byť ktorýkoľvek iný jazyk, ak by naňho škola dokázala nájsť učiteľa. Napríklad jazyk susedného štátu, alebo národnostnej menšiny. Umožnilo by nám to lepšie pochopiť naše okolie a vytoril užšie vzťahy so susedmi. V súčasnosti to nie je možné, pretože najprv musí byť napĺňaná (ale nie vždy naplnená) potreba dohovoriť sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Ľahšie zvládnutie iných jazykov
Každý zvládnutý jazyk uľahčuje učenie ďalšieho. Ľahký jazyk navyše posilní sebadôveru tých, ktorí „na jazyky nemajú talent“, a povzbudí ich do ďalšieho štúdia jazykov. Prečo tento urýchľovací efekt nevyužívame?

6. Jednotiaci prvok
Pocit „ja-Európan“ by nesporne posilnilo, ak by Európania mali okrem zástavy, eura a dôverne známych MacDonaldov aj „náš“ spoločný jazyk.

7. Rovnoprávny prístup k poznatkom
Znalostná ekonomika nie je možná bez znalostí. Jednoduchší prístup k znalostiam ponúka príslušníkom veľkých národov nezaslúženú konkurenčnú výhodu. Zatiaľ čo odborník napríklad zo Slovenska alebo Dánska musí najprv investovať do štúdia jazyka, aby mohol študovať svoj odbor a obhájiť svoju prácu, americkému alebo anglickému kolegovi stačí zájsť do knižnice a požičať si knihy, ktoré napísali aj Slováci a Dáni. Je to ako chodiť okopávať susedovu záhradu a potom si od neho kupovať zeleninu, pretože je najlepšia v okolí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

8. Neutrálna pôda pri vyjednávaní
V cudzom jazyku človek nikdy nemôže dosiahnuť úroveň rodeného hovoriaceho. Aj najdokonalejšie argumenty strácajú na sile, ak sú vyjadrené neobratne alebo nesprávnymi slovami. Zatiaľ čo sa rodený hovoriaci môže úplne sústrediť na obsah rozhovoru, musia ostatní venovať značnú časť pozornosti tomu, ako to povedať. Esperanto vyrovnáva šance, možno sa v ňom vyjadrovať slobodnejšie a s väčšou istotou ako v prípade iných jazykov.

Záver:
Esperanto nie je zázračným liekom na všetky problémy sveta. Môže však byť ústretovým gestom a silným nástrojom na potláčanie šovinizmu a nedôvery, môže zjednodušovať prístup k informáciám, uľahčovať učenie ďalších jazykov a poskytovať luxus medzinárodnej komunikácie aj tým, ktorým je dnes odopretá. Esperanto je vecou fair play.

Rastislav Šarišský

Rastislav Šarišský

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som fanúšik a používateľ esperanta. O tom, ako s dá tento jazyk využiť, sa môžete dozvedieť vo filme Esperanto je ... Zoznam autorových rubrík:  Eurovoľby 2009Esperanto a anglicky hovoriaciStrana bláznovÚvahySprávy z EsperantskaNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu