Jazyky rozdeľujú aj spájajú

Autor: Rastislav Šarišský | 26.9.2008 o 10:17 | Karma článku: 5,00 | Prečítané:  1510x

Keď sme pred pár rokmi vstupovali do EÚ, bol som na niekoľko dní v Zakopanom. Pár kilometrov za hranicami som sa ocitol v cudzom svete. Iná architektúra, iná mena, iné ceny, iné výrobky v obchodoch, bratský a predsa cudzí jazyk. Hľadal som niečo spoločné, našiel niečo dôverne známe – MacDonald a anglické hity v rádiách. Symboly zjednotenej Európy.

Urobme si bilanciu. Koľko poľských, ukrajinských, alebo maďarských hitov poznáme? A koľko hitov z britských hitparád? Z hollywoodskych filmov vieme, ako to vyzerá v USA. Poznáme politický systém krajiny za morom, turistické atrakcie, osobnosti, literatúru. Čo však vieme o svojich susedoch? Otvorili sme hranice, vstúpili do Shengenu, zavádzame spoločnú menu. V Bruseli zliepajú byrokrati Európu kopami papierov. A na hraniciach štátov, švoch Európskej únie, stoja bariéry. Cudzie jazyky, cudzie kultúry, cudzí ľudia.

Na hodinách angličtiny a nemčiny som sa veľa dozvedel veľa o krajinách, kde sa týmito jazykmi hovorí. Prečo som sa teda na hodinách maďarčiny, ukrajinčiny alebo rómčiny nič nedozvedel o ľuďoch spoza humna? Pretože som na takéto hodiny nechodil. Nedalo sa. Školy ich nemávajú v ponuke. Sú totiž jazyky dôležité, a tie ostatné. Sú jazyky, ktoré sa musíte učiť, aby ste sa dohovorili. Na ostatné už nie je čas.

A pritom by stačilo tak málo. Predstavte si svet, v ktorom na naučenie prvého jazyka stačia dva roky, nie osem. Ostáva ešte kopu času na základy takzvaných malých jazykov. Pretože už nezáleží na tom, či v ďalších jazykoch zvládneme všetky výnimky a odtienky. Stačí ako-tak rozumieť, pochopiť myslenie používateľov jazyka. Na dohovorenie úplne stačí ten prvý. Predstavte si jazyk, ktorým sa dá vyjadrovať pohodlnejšie, jednoduchšie a pritom bohatšie a presnejšie. Jazyk, ktorý je slobodný a dáva všetkým rovnakú šancu. Predstavte si, že sa dá pracovať, diskutovať a zabávať sa s ľuďmi z desiatok krajín bezprostredne ako vo svojom rodnom jazyku a pritom nezrádzať svoju materčinu.

Ja už si to predstavovať nemusím. S esperantom som to už mnohokrát zažil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?