Reality šou sú však iba vrcholec ľadovca. Sme zavalení zbytočnými informáciami. Akú bielizeň nosí a s kým práve chodí miláčik publika, alebo koľkých hlupákov zas rozdupali býky v Pamplone. Svedkovia biznisovi sa nás zo všetkých strán snažia presvedčiť, že iba z ich výrobkami a pôžičkami dôjdeme blaženosti. Nehovoriac už o SPAM-e a adware.
Skutočný svet sa topí v informačnom balaste. O tom čo sa skutočne deje, by nás mali informovať novinári. Ale beda! Dnes je už aj novinárčina druhom šoubiznisu. Dôležité je zaujať, pobaviť, udržať pozornosť, inak klesnú príjmy z reklamy. Dobrá búračka príde vhod, teba ešte zohnať nejakú politickú hádku. Shock must go on! Z informácií sa stávajú holé fakty a súvislosti sa niedke strácajú. Že sú správy bez informačnej hodnoty, že sú sivé a beztvaré, každý boží deň o tom istom? A vadí to niekomu?
Zábava je dôležitá. Človeku padne dobre, keď môže na chvíľu zabudnúť na skutočnosť a pohrúžiť sa do farebného sveta fantázie. Preto mám rád sci-fi. Uvedomujem si však, že je to iba fikcia, že svet okolo mňa je iný. Prozaickejší. Nemali by sme si fantáziu pliesť so skutočnosťou. Môžeme si vytvoriť milión falošných skutočností, pred skutočným svetom neutečieme. Žijeme v ňom a spoluvytvárame ho každým činom, ktorý urobíme alebo neurobíme. Preto by sme ho mali poznať taký, aký skutočne je.
Pevne verím, že tam kdesi za informačným šumom žijú obyčajní ľudia, ktorí žijú obyčajné životy. Že tam kdesi je skutočnosť vo svoje prostej kráse. Že kdesi na pokraji záujmu sú dôležité veci, ktoré spoluvytvárajú našu súčasnosť a budúcnosť. Môžu sa zdať bezvýznamnými a málo zábavnými, ovplyvňujú však chod dejín. A o nich by som chcel písať.