reklama

Podivuhodné autobusové dobrodružstvá

Alebo skutočný príbeh nielen o tom, čoho sa najviac boja autobusové linky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Začalo to tým, že som sa pokúšal nájsť spojenie do Zakopaneho. Z Bratislavy sa priamo dostanete do Bruselu, ale mestečko hen za hranicami, to je ako koniec sveta. Stránka www.cp.sk zanovito tvrdila "Spojenie sa nenašlo", len občas ponúkla strelené riešenie (napr. z Levoče cez Žilinu a Varšavu). Autobusové linky totiž dokážu na smrť vydesiť štátne hranice. K hraniciam ich zo slovenskej aj poľskej strany každý deň chodí mnoho. Hranicu však prekročia iba tie najodvážnejšie, ktoré vozia nákupov-chtivých Slovákov na poľské trhy. Vo štvrtok a sobotu. A to sme vraj v EÚ! Navyše Poprad so Zakopaným chceli kedysi spoločne usporiadať zimné olympijské hry!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedna z "trhových" liniek išla aj cez Levoču, to mi vyhovovalo. Aj keď väčšinu času trávim v Bratislave, tak ako väčšina jej obyvateľov som aj ja "šaľeni vihodňar". Levoča je stále mojím trvalým bydliskom, mal som teda aspoň príležitosť zastaviť sa doma. V sobotu skoro ráno sme s kamarátom, ktorý u nás prespal, stáli pripravení na levočskej autobusovej stanici. Vodič autobusu nás však schladil. Môže nás odviezť iba na hranice. So zachádzkou do Zakopaneho sa už nezdržujú, chodia priamo do Noweho Targu.

Zastávka poľských autobusov bola doslova pár metrov za hranicami. Teoreticky bola vec jasná: stačilo si počkať na najbližší spoj do Zakopaneho. Ale beda! Cestovné poriadky boli v cudzom jazyku, aj keď dosť príbuznom. Jeden cestovný poriadok prelepený cez druhý, od rôznych dopravných spoločností, niektoré z nich zjavne už niekoľko rokov "po záručnej lehote". Hovorila tá poznámka na (pravdepodobne najnovšom) poriadku "v čase", alebo "mimo" letných mesiacov? Dodnes neviem. Nevadí, bol nádherný slnečný deň, a keď kamarát navrhol, že po ďalšiu zastávku prejdeme pešo, nebol som proti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec sme prekráčali asi 15 kilometrov. Po ceste som s pobavením počítal minibusy, ktoré okolo nás každú chvíľu prefrčali v oboch smeroch. Na čelných sklách mali nápis "Morskie oko". "Čo tam majú Poliaci nejakú masovú akciu?," rozmýšľal som. Keď sme sa na polceste poriadne zmorení znova pokúšali dešifrovať cestovný poriadok, oslovil nás Poliak. Keď sa uistil, že ideme správny smerom, nahnal nás do jeho mikrobusu. Nič nenaznačovalo, že si máme kúpiť lístok a tak sme čakali. Pristúpili ďalší a usadili sa za nami. Anglicky hovoriaci turista sa pokúsil platiť, ale vodič ho poslal sadnúť si.

Za chvíľu sme boli v Zakopanom, skúsenejší začali vystupovať a podávali vodičovi mince. Ten si ich bral nedbalo, akoby na tom vôbec nezáležalo. Bol tu predsa iba kvôli nám, aby nás unavených našiel a odviezol do cieľa našej cesty. Neskôr som sa dozvedel, že stačilo zamávať na hociktorý mikrobus. Pýtajú vraj dvakrát viac ako pravidelné linky, ale podľa mňa to za výhody kyvadlovej dopravy stojí. Cítil som sa ako v ideálne fungujúcom svete. Nezáleží na lístkoch, cestovných poriadkoch a podobných obmedzujúcich pravidlách. Stačí nasadnúť keď a kde potrebujete a zviesť sa. Neviem si predstaviť, že by niečo také fungovalo u nás. Veď to by štátne orgány v zárodku udusili kvôli nedôslednému účtovníctvu. Ale vraj je niečo podobné kdesi pri Banskej Bystrici. Mimochodom, ak niekto vie, odkiaľ ostatní vedeli, koľko treba zaplatiť, dajte mi vedieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naspäť som cestoval sám. Kamarát využil možnosť ísť autom priamo do Bratislavy, ja som sa ešte musel zastaviť v Levoči. Poľskými pravidelnými linkami a cestovnými poriadkami som nestrácal čas. Na autobusovej stanici som si našiel prvý mikrobus na Morské oko a nasadol som. Kým sa mikrobus zaplnil, pozoroval som pohodovo debatujúcich vodičov. Pár minút a pohli sme sa. Pár ďalších a bol som na hraniciach. Tam som nasadol na pravidelnú linku do Popradu a odtiaľ na ďalšiu do Levoče.

Na rozdiel od preplneného poľského mikrobusu som mal vo veľkej slovenskej Karose plno prázdnych miest na výber. Do Popradu sme došli iba traja, vrátane vodiča. Posledný zážitok mi poskytlo porovnanie cien cestovných lístkov. Z Levoče do Tatr. Javoriny 58 korún, opačným smerom 106 Sk (66 + 40). Raz darmo, doma je doma!

Rastislav Šarišský

Rastislav Šarišský

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som fanúšik a používateľ esperanta. O tom, ako s dá tento jazyk využiť, sa môžete dozvedieť vo filme Esperanto je ... Zoznam autorových rubrík:  Eurovoľby 2009Esperanto a anglicky hovoriaciStrana bláznovÚvahySprávy z EsperantskaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu