Sme uzavretí a nevšímaví?

Autor: Rastislav Šarišský | 2.11.2005 o 9:25 | Karma článku: 3,15 | Prečítané:  1640x

Viete, že v USA sa jedno z deviatich detí narodí maloletej matke, jedno zo siedmych nikdy nedokončí školu a jedno z 23 skončí vo väzení pred dosiahnutím veku 17 rokov? Verili by ste, že esperantská vegetariánska organizácia vznikla už v roku 1908 a jej čestným predsedom bol L.N Tolstoj? Aj takéto informácie sa dajú dozvedieť pri čítaní esperantských časopisov.

Esperantský dvojmesačník KontaktoEsperantský dvojmesačník Kontakto

Ôsmeho novembra bol na internetovej stránke Slovenskej esperantskej mládeže zverejnený pomerne kritický článok. Autor v ňom vyjadruje „sklamanie z uzavretosti esperantského hnutia do seba.“ Pýta sa, prečo sa hnutie za slobodný softvér a esperantské hnutie navzájom ignorujú. Sám však spomína preloženie časti Linuxu do esperanta a prácu redaktorov esperantskej časti Wikipédie. Prečo toho nie je viac? Možno preto, že počítače sú pre väčšinu esperantistov ako španielska dedina.

Mnohí esperantisti sú vegetariáni. Dnes už v každom podniku nájdete aj niečo „vegetariánske“. Ešte pred desiatimi rokmi však na vegetariánov pozerali ako na čudákov. A pritom má vegetariánstvo korene hlboko v minulosti. Esperantská vegetariánska organizácia vznikla už v roku 1908 a jej čestným predsedom bol L.N Tolstoj. Dozvedel som sa to z tiráže časopisu Esperantista vegetarano, ktorý mal v 80-tych a 90-tych rokoch slovenského redaktora.

Nedávno sa v jednej televíznej vedomostnej relácii súťažiaca pohrdlivo vyjadrila o sci-fi (tiež moja srdcová záležitosť). Vraj dáva prednosť realistickejším katastrofickým filmom. Ako taký katastrofický scenár vyzerá v skutočnosti sa dá prečítať v úvodníku esperantského dvojmesačníka Kontakto (5/2005): „... lekársky tím z Georgie, ktorý do oblasti katastrofy vyrazil hneď po búrke, bol desať dní posielaný z mesta do mesta cez štyri štáty. Celkovo prešiel 1,7 tisíca míľ a počas tejto odysey pomohol iba jednému človeku – celkom náhodou, býval totiž v tom istom hoteli.“ Reč je o situácii v USA po odzení uragánu Katrina.

Prvý článok spomínaného časopisu rozoberá podivnú tému — chudobu v bohatých Spojených štátoch. Okrem iného tam možno nájsť aj informácie o tom, že v USA sa 1 z 5 detí narodí v chudobnej rodine, 1 z 9 porodí maloletá matka, 1 zo 7 nikdy nedokončí školu a 1 z 23 skončí vo väzení pred dosiahnutím veku 17 rokov. Témou chudoby v iných častiach sveta sa zaoberajú ďalšie články.

Zaujímavé sú aj predbežné témy na budúci rok (Kontakto má tematické čísla): Ako sa prepletá skutočnosť s mýtmi, Vegetariánstvo/Práva zvierat, Jazyky, Rovnosť pohlaví/Feminizmus, Globalizácia. Časopis má tiež nahovorenú podobu pre nevidiacich a možno ho začuť v rozhlasovom vysielaní.

Sme teda uzavretí a nevšímaví? Nesporne! Niekoľko lastovičiek ešte leto nerobí. Platí to však nielen pre esperantistov. Možno by sme všetci mali venovať menej pozornosti „realistickým“ televíznym programom a počítačovým hrám a viac svetu okolo nás.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.

CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.


Už ste čítali?