Esperanto je vecou fair play

Autor: Rastislav Šarišský | 26.9.2006 o 8:55 | Karma článku: 11,36 | Prečítané:  4622x

Angličtina je najrozšírenejším medzinárodným jazykom napriek tomu, že sa na to svojimi vlastnosťami neveľmi hodí. Nedostatok informácií o alternatívach vedie k tomu, že je považovaná za najlepšie, alebo dokonca jediné možné riešenie. Pokúsim sa načrtnúť, prečo má esperanto na medzinárodnú komunkáciu (nielen v EÚ) oveľa lepšie predoklady.

Upozornenie 1: Esperanto, o ktorom bude reč, by sa nemalo zamieňať s (umelým) projektom L. L. Zamenhofa. Dnešné esperanto, ktoré vzniklo z tohto projektu, má za sebou viac ako sto rokov prirodzeného vývoja vo vlastnom kultúrno-spoločenskom prostredí a disponuje rozsiahlou a stále sa rozrastajúcou terminológiou vo všetkých technických a vedeckých oblastiach.

Upozornenie 2: Svet nie je čierno-biely. Úspech jedného jazyka nemusí byť pohromou pre iný. Za istých okolností môže byť silný spoločný jazyk oporou pre ostatné jazyky (viď „Nástroj mnohojazyčnosti“ nižšie). Ak by sa esperanto presadilo, angličtina by na tom nesporne stratila. Táto zmena by sa však neodohrala zo dňa na deň a aj potom by angličtina ostala silným jazykom silných národov, malo by cenu učiť sa ju a prekladať z/do nej.

Esperanto je (východiská):

  • jednoduché. Dokonca niekoľkonásobne jednoduchšie ako angličtina.
  • spravodlivé. Umožňuje komunikovať ako rovný s rovným. Námaha a investície do zvládnutia jazyka sú rozdelené (viac-menej) rovnomerne.
  • slobodné. Všetci majú rovnaké právo používať, rozširovať a rozvíjať ho.
  • ohybnejšie. V esperante zriedkavo narazíte na problém „takto sa to nehovorí“. Jednoduché a pravidelné základy vytvárajú väčšiu slobodu pri vyjadrovaní.

Prínosy esperanta ako medzinárodného jazyka:

1. Právo na medzinárodný jazyk
Koľkí z nás sa márne pokúšali naučiť cudzí jazyk? Koľkí z nás dokážu sotva vykoktať pár fráz? Myslím si, že väčšina. Prečo stále trváme na náročnejších jazykoch? Esperanto už teraz umožňuje státisícom ľudí v medzinárodnom prostredí slobodnejšie a bohatšie vyjadrovať svoje pocity, názory a postoje.

2. Uspokojenie ľudskej potreby
Hlad po angličtine a šírenie mýtov „English is easy“ a „Po anglicky sa dohovoríš všade“ len dokazujú narastajúcu potrebu po jednoduchom spoločnom jazyku. Esperanto sa na to výborne hodí.

3. Neničme žiakom detstvo
Objavujú sa návrhy, aby sa angličtina učila v každom ročníku základnej školy. Už teraz sú však žiaci učivom zahltení. Niekoľkonásobne jednoduchšie esperanto vyžaduje niekoľkonásobne menej času. Podľa môjho odhadu na zvládnutie rovnakej úrovne, na akú je v angličtine potrebných osem rokov, stačia v esperante dva. Teda menej, než jazykom venujeme dnes.

4. Nástroj mnohojazyčnosti
Čo s časom, ktoré by učenie esperanta ušetrilo? To je priestor pre základy iných jazykov. Esperanto by navyše uspokojovalo potrebu dohovoriť sa všade, ďalším jazykom by teda mohol byť ktorýkoľvek iný jazyk, ak by naňho škola dokázala nájsť učiteľa. Napríklad jazyk susedného štátu, alebo národnostnej menšiny. Umožnilo by nám to lepšie pochopiť naše okolie a vytoril užšie vzťahy so susedmi. V súčasnosti to nie je možné, pretože najprv musí byť napĺňaná (ale nie vždy naplnená) potreba dohovoriť sa.

5. Ľahšie zvládnutie iných jazykov
Každý zvládnutý jazyk uľahčuje učenie ďalšieho. Ľahký jazyk navyše posilní sebadôveru tých, ktorí „na jazyky nemajú talent“, a povzbudí ich do ďalšieho štúdia jazykov. Prečo tento urýchľovací efekt nevyužívame?

6. Jednotiaci prvok
Pocit „ja-Európan“ by nesporne posilnilo, ak by Európania mali okrem zástavy, eura a dôverne známych MacDonaldov aj „náš“ spoločný jazyk.

7. Rovnoprávny prístup k poznatkom
Znalostná ekonomika nie je možná bez znalostí. Jednoduchší prístup k znalostiam ponúka príslušníkom veľkých národov nezaslúženú konkurenčnú výhodu. Zatiaľ čo odborník napríklad zo Slovenska alebo Dánska musí najprv investovať do štúdia jazyka, aby mohol študovať svoj odbor a obhájiť svoju prácu, americkému alebo anglickému kolegovi stačí zájsť do knižnice a požičať si knihy, ktoré napísali aj Slováci a Dáni. Je to ako chodiť okopávať susedovu záhradu a potom si od neho kupovať zeleninu, pretože je najlepšia v okolí.

8. Neutrálna pôda pri vyjednávaní
V cudzom jazyku človek nikdy nemôže dosiahnuť úroveň rodeného hovoriaceho. Aj najdokonalejšie argumenty strácajú na sile, ak sú vyjadrené neobratne alebo nesprávnymi slovami. Zatiaľ čo sa rodený hovoriaci môže úplne sústrediť na obsah rozhovoru, musia ostatní venovať značnú časť pozornosti tomu, ako to povedať. Esperanto vyrovnáva šance, možno sa v ňom vyjadrovať slobodnejšie a s väčšou istotou ako v prípade iných jazykov.

Záver:
Esperanto nie je zázračným liekom na všetky problémy sveta. Môže však byť ústretovým gestom a silným nástrojom na potláčanie šovinizmu a nedôvery, môže zjednodušovať prístup k informáciám, uľahčovať učenie ďalších jazykov a poskytovať luxus medzinárodnej komunikácie aj tým, ktorým je dnes odopretá. Esperanto je vecou fair play.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Golfista, ktorý sa vzoprel Mečiarovi (profil Františka Gauliedera)

Minulý rok uplynulo 20 rokov odvtedy, ako parlament protiprávne zbavil Františka Gauliedera mandátu. Exposlanec v sobotu nadránom zomrel.

PLUS

Bezdomovec, ktorý pil drahé víno a 42-krát daroval krv

Štefan Karner žil osem rokov na ulici. Netradične.

NITRA

Bývalého poslanca parlamentu Gauliedera našli mŕtveho

Príčiny smrti vyšetruje polícia.


Už ste čítali?